Zo života

2023 bol rokom veľkých zmien

Po roku nastal čas na ďalší z ročných sumárov, ktoré rada čítam a s ešte väčšou radosťou píšem.  

Rok 2023 mal priniesť  veľké zmeny a tak sa aj stalo, hoci inak, než som pôvodne očakávala. Každý január pre mňa začína čítaním denníkov z predchádzajúceho roka. Následne si pripravím plány, akým chybám sa chcem vyhnúť, ale hlavne, čo chcem počas nasledujúcich dvanástich mesiacov dosiahnuť.

Moja nová diagnóza

Prvé januárové týždne neboli práve najpríjemnejšie. Buddymu čistili zuby, no do rany z kanyly sa dostala infekcia. Každý deň sme s ním museli chodiť k veterinárovi a takmer sme o neho prišli. Je síce starý, ale stále bojovník a hádam s nami ešte nejaké roky požije.

Moja koordinácia rúk a nôh nebola nikdy najlepšia, považovala som sa za nemehlo, schopné potknúť sa aj o vlastné nohy a antitalent na športy. V roku 2022 sa to začalo mierne zhoršovať, a preto som začala chodiť na box ako na aktivitu, ktorú som si sama naordinovala predpokladajúc, že mi pomôže.

Zároveň ma prvýkrát napadlo, či to nemá nejakú psychologickú príčinu a po veľmi dlhom hľadaní a čakaní som sa vo februári dostala na vyšetrenie, kde mi diagnostikovali poruchu dynamickej praxie. Psychologička mi odporučila venovať sa tancu alebo airobiku, teda čomukoľvek, kde sa naraz koordinovane zapájajú ruky aj nohy. Napodobňovanie tanečných krokov pre mňa predstavuje nočnú moru, a tak som ostala radšej pri boxe. To je nočná mora, ktorú už aspoň trochu poznám.

Veľká prehra neznamená zlý koniec

Začiatkom jari sme sa zaoberali veľkým rozhodnutím, a to stavbou domu. Pozemok sme kúpili pred niekoľkými rokmi a už vtedy sme pozerali projekty v katalógoch, no kvôli atypickému tvaru pozemku sme sa rozhodli pre návrh na mieru. Hľadali sme architektonické štúdio, potom sme čakali na finálny návrh a dolaďovali posledné detaily. Kým sme dostali stavebné povolenie, ubehol ďalší rok. Medzitým prišiel covid, vojna na Ukrajine a ceny všetkého vyleteli astronomicky nahor, zatiaľ čo hypotéky zdraželi. Pri hľadaní stavebnej firmy sme zistili, že stavba presiahla náš finančný limit. Ak som mala niekedy zlomené srdce, tak to bolo práve vtedy. Toľko času, energie a peňazí sme do toho vrazili a nakoniec z nášho sna nič nebude. Navyše zomrel aj kocúr, ktorého som plánovala adoptovať a vziať do nového domova. Marec označujem za najhorší mesiac roka.

Neostávalo nám nič iné, len sa obzerať po iných možnostiach. Priznám sa, už nikdy nechcem riešiť dilemu dom alebo byt, mesto alebo dedina, tráviť hodiny na internete vyhľadávaním nehnuteľností a chodením na obhliadky. Vraj realitný trh stagnuje, no v našom prípade to tak rozhodne nevyzeralo. Keď sa nám niečo páčilo, bolo to buď rezervované alebo priamo na mieste sme sa dozvedeli novinku, kvôli ktorej sme kúpu zamietli. Pri obhliadke nášho terajšieho domova som bola unavená a demotivovaná, pre nič som sa nedokázala nadchnúť. Až pri druhej návšteve vediac, že to bude naše, prišlo konečne nadšenie.

Hoci nemáme dom na mieru, vôbec to neľutujem, práve naopak. Býva sa nám perfektne a zobrala som si z tejto skúsenosti ponaučenie. Aj prehry a nešťastia nás môžu nasmerovať na krásne miesta.

Radšej vyhorieť, než sa sťahovať?

Naivne som si myslela, že sa zbalíme do pár tašiek a za dva dni sa presťahujeme. Po zbalení prvých krabíc som rýchlo vytriezvela. Počas dvoch týždňov sme dni trávili v práci a večery nám vypĺňalo balenie, vybalovanie a upratovanie. Pomohlo nám množstvo ľudí, či už s odvozom, prenášaním nábytku, upratovaním, plienením záhrady, navarením obeda alebo donáškou sladkostí. Vy viete, ktorí to ste a patrí vám veľká vďaka.

V ošiali sťahovania som asi zázrakom stihla napísať poviedku do súťaže Martinus Cena Fantázie. Nič som nevyhrala, ani nevyšla v zborníku, ale môžete si ju prečítať na blogu.

Vojna s nosánikom

V záhradke som chcela sadiť stromy, kvety a dopestovať vlastnú zeleninu, no v realite to bolo ťažšie než sa na prvý pohľad zdá. Som veľkou obdivovateľkou hmyzu, ale tentoraz testoval moju trpezlivosť. Najprv prišiel nosánik, ktorý sa pustil do vavrínovca, potom kohútik, ktorý zamoril komplet všetko, až som musela pred obutím vyklopávať topánky. Psy boli týmito chrobákmi doslova posiate. Sadenice rajčín napadli huby a keď sme kúpili nové, na rad prišli vošky. Nakoniec sa mi podarilo dopestovať vlastnú cuketu a paradajky. Boli vynikajúce a veľkú radosť som mala aj z nádherne zakvitnutých kaktusov.

Večné mesto a bezzubé psy

V júli sme strávili predĺžený víkend v Ríme u mojej najlepšej kamošky, ktorá sa tam pred pár rokmi presťahovala. Na prezeranie pamiatok sme si nevybrali najlepšie počasie, lebo cez deň teploty stúpali k štyridsiatke. Našťastie sme to zvládli aj v horúčavách a s mojím vyvrtnutým členkom. Rím je nádherné historické mesto, len hrozne špinavé a s premávkou, kde si každý ide, ako sa mu zachce.

Okrem toho som začala chodiť na ďalší kurz thajského boxu, aby som sa aspoň o trochu zlepšila. Prihlásila som na Ladies Thai box a v priebehu roka absolvovala všetky úrovne – Basic, Stronger a Beast.

Po dlhom čase som sa ocitla v kine na Barbie a podarilo sa mi tam dotiahnuť aj môjho priateľa. Dáša a Buddy mali náročnejší mesiac než my. Keďže nepomáhalo čistenie, veterinárka im vytrhla dokopy 27 zubov. Keby k nám prišla zúbková víla, možno by sme aj splatili hypotéku.

Na vlnách Jadranského mora

V auguste sme strávili dovolenku v Chorvátsku. Vyrazili sme v noci, napchatí piati v jednom aute so zásobou obložených žemlí. Na takéto cestovanie som už stará, lebo som sa vôbec nevyspala a hrozne ma bolel chrbát. Na všetky problémy som však zabudla hneď, ako som uvidela plachetnicu. Vylihovanie na pláži ma nebaví, ale zbožňujem more a lode, ani neviem, kde sa to vo mne vzalo. Možno preto, že môj priateľ je skipper. 😊

Prevzali sme si našu loďku Spirit of Styria a v priebehu týždňa sme sa plavili po mori a navštevovali rybárske dedinky. Ja som mala úlohu lodnej kuchárky. Od istého času rada varím pre iných ľudí a ako bonus, kto pripravuje jedlo, nemusí pomáhať na palube.

Čo som navarila z exotického mäsa

V septembri sme sa presvedčili, že sme natoľko mladí, aby sme zvládli dve svadby po sebe, ale zároveň sme takí starí, že sme sa z toho týždeň spamätávali. Zapojila som sa do súťaže M.Ú.Z.A na tému 12 spôsobov prípravy exotického mäsa. Moja poviedka Des a Hrôza skončila s rovnakým počtom bodov na 2. a 3. mieste a zároveň vyhrala Cenu poroty. Veľmi ma to povzbudilo, lebo tento rok ma prenasledovali momenty, kedy som chcela s písaním úplne skončiť a všetky texty nadobro vymazať.

Nikam neodchádzam(e)

Na konci septembra sa konali parlamentné voľby, ktoré nedopadli podľa mojich predstáv. Napriek tomu to nepokladám za dôvod, aby som rezignovala na túto krajinu. Rozhodla som sa pravidelne podporovať niekoľko ďalších neziskoviek a byť naďalej občiansky aktívna. Veľmi ma tiež potešilo, že moja Omama z programu Amal, kde stále dobrovoľničím, začala externe študovať na vysokej škole.

Koniec roka v rýchlom tempe

V októbri nás čakala ďalšia dovolenka, ktorú sme dostali ako predčasný vianočný darček od priateľovej mamy. Niekoľko dní sme strávili v Španielsku v letovisku Malaga. Najlepšou časťou bola niekoľko kilometrov dlhá prechádzka v Camenito Del Ray.

November a december ubehli ani netuším ako. V práci finišovala vianočná kampaň, nakupovala som darčeky, pripravovala výzdobu a piekla niekoľko druhov koláčov. Popri tom som stihla chodiť na protesty, kde vládla lepšia atmosféra než na vianočných trhoch. Vianočné sviatky v tomto roku boli asi moje najlepšie, hoci sme väčšinu času iba sedeli doma a oddychovali. Okrem toho sa mi konečne podarilo dopísať moju knihu Koleso zla, z čoho sa nesmierne teším.

V roku 2023 mi veľa vecí vyšlo a mnohé sa nepodarili, ale za oboje som vďačná. A ešte taký bonus na záver: Ak by som mala za celý rok prečítať len jednu knihu, bola by to Prečo spíme. Úplne mi zmenila pohľad na spánok a prestala som kvôli nej piť kávu.

Mohlo by sa vám tiež páčiť...