O písaní

Ako som konečne dokončila rukopis a ako to môžete urobiť aj vy

Máte doma rozpracovaný román, vraciate sa k nemu nieľkoľko rokov a nemôžete ho dokončiť? To bol donedávna aj môj prípad. Nekonečné revízie, neustále prepisovanie a cieľ v nedohľadne. Našťastie som z tohto bludného kruhu vonku a prezradím ako na to. 

Má to vôbec zmysel?

Písanie môže byť nielen peknou a zábavnou záľubou, ale aj mimoriadne frustrujúcou činnosťou. Viac než úspešných spisovateľov a spisovateliek je tých, ktorí sa rozhodli napísať knihu, no ďaleko sa nedostali. Alebo sa k písaniu pravidelne vracajú, avšak bez väčších úspechov.

Ja osobne neznášam nedokončené veci. Rukopis, na ktorom som s prestávkami pracovala niekoľko rokov, ma neskutočne frustroval. Až som sa pozastavila pri otázke, či to má vôbec zmysel. Či nie je lepšie na všetko sa vykašľať a texty nadobro vymazať. Potom som si predstavila, ako sa raz v ďalekej budúcnosti obzriem a budem ľutovať.

Skrátka, tohto bremena som sa musela zbaviť a rukopis konečne dokončiť. V podstate ani nezáleží na tom, či o knihu prejaví nejaké vydavateľstvo záujem. To najdôležitejšie je, aby som pri pohľade späť vedela, že som to skúsila a urobila maximum pre dosiahnutie cieľa. V takomto prípade niet dôvodu na ľútosť a výčitky.

Ak to vidíte podobne, tu sú moje odporúčania:

1. Na začiatku si urobte poriadok

To najdôležitejšie je získať prehľad v doterajších textoch. Ak v nich máte chaos, pri ďalšom písaní bude pribúdať chýb a udalosti na seba nebudú správne nadväzovať. Napríklad, postave sa z ničoho nič zmení meno alebo výzor, lebo si nepamätáte detaily z predošlých kapitol. Spíšte si osnovu príbehu, nakreslite si časovú priamku, kde poznačíte, čo sa kedy stalo. Pripravte si zoznam postáv s charakteristikami, ktoré ste už v texte spomenuli.

2. Pracujte na menších častiach v pravidelných intervaloch

Rozdeľte dej na menšie úseky a zamerajte sa na ich dokončenie. Je to ľahšie než myslieť na veľkolepé finále, ktoré je zatiaľ v nedohľadne. Píšte pravidelne. Je to náročné, no nie nedosiahnuteľné. Stanovte si, ako často a ako dlho budete písať a snažte sa to dodržiavať. Ak sa k písaniu z nejakého dôvodu nedostanete, na ďalší deň musíte pokračovať! Inak sa takéto rozhodnutia začnú nabaľovať, až sa na to úplne vykašlete.

3. Hlavným cieľom je dopísať prvú verziu

Pri písaní prvej verzie sa nemusíte zaoberať revíziami. Nelámte si hlavu opravami. Snažte sa príbeh dokončiť, aj keď v ňom budú logické nezrovnalosti, chyby a preklepy. Odstránite ich neskôr, keď bude prvá verzia dokončená. Vtedy ide všetko ľahšie.

4. Texty opravujte, ale nie donekonečna

Po napísaní prvej verzie príbehu prichádzajú na rad revízie a opravy. Vopred si stanovte ich počet a ujasnite si, na čo sa v nich chcete zamerať. Neopravujte všetky chyby naraz. Ja mávam väčšinou štyri až päť revízií.

V prvej prepisujem, mažem a dopĺňam, aby bol text celistvejší a logickejší. Opravujem aj gramatické chyby a preklepy, ak si ich všimnem, no zbytočne sa nimi nezaťažujem. Dôkladne sa na ne zameriavam až v druhej revízii. V tretej revízii kontrolujem opakujúce sa slová, nech nepoužívam dookola tie isté spojky, príslovky, prídavné mená a pod. Keďže sa už poznám, mám vopred pripravený zoznam slov, ktoré sa mi pričasto pletú do textu.

Pri štvrtej revízii si text nechám nahlas prečítať (vo Worde je takáto možmosť v Review/Read Aloud). V tomto stave je rukopis vhodný pre betareaderov, teda osoby, ktoré poskytnú objektívnu spätnú väzbu. Pri finálnej kontrole si príbeh prečítam vytlačený na papieri.

Pri revíziách je dôležité zmieriť sa s tým, že text nikdy nebude perfektný a nemá zmysel ho donekonečna opravovať. Keď je hotový, nastal čas poslať ho do vydavateľstiev. O tom, ako som to urobila ja, napíšem niekedy nabudúce. 😊

Mohlo by sa vám tiež páčiť...