Môže byť prostredie postavou? Môže mať osobnosť, hlas, dokonca vlastnú motiváciu? Spisovateľ Blake Crouch odpovedá jednoznačne: áno. V jeho trilógii Mestečko Wayward Pines sa mesto mení na bytosť, ktorá formuje nielen dej, ale aj psychiku postáv.
Silná práca s prostredím ako s postavou sa osvedčí najmä pri mysterióznych thrileroch, hororoch, sci-fi a dystopiách. Poďme sa pozrieť, ako sa to podarilo Crouchovi a ako môžeš niečo podobné vytvoriť aj ty. 🙂
Mestečko Wayward Pines je viac než len kulisou. Akoby to bol živý organizmus, ktorý má vlastnú osobnosť. Na prvý pohľad pôsobí ako dokonalé americké mestečko. Upravené domy, milí ľudia, dokonalé zelené trávniky. Ale niečo nehrá. Postavy sa nesmú rozprávať o minulosti, nemôžu opustiť mesto a všade ich sledujú kamery. Tento klamlivý raj sa postupne odhaľuje ako systém kontroly, v ktorom prostredie nie je pasívne – je aktívnym účastníkom deja.
Wayward Pines ako osobnosť
Silné prostredie v príbehu rozpoznáme podľa toho, že v prenesenom zmysle mu dokážeme priradiť ľudské vlastnosti.
Ako sa dá opísať Wayward Pines?
- Mestečko je falošné
Mestečko je na prvý pohľad plné šťastných a usmievavých ľudí, pekných domov a upravených záhrad uprostred nádhernej prírody. Je ilúziou bezpečia a pokoja. Pravidlá sú jasné, neposlušnosť je nemožná, no napriek tomu je plné vnútorne zmätených ľudí.
- Mestečko je kontrolujúce a manipulatívne
Wayward Pines predstavuje zlatú klietku alebo kontrolovaný raj, z ktorého nie je možné odísť. Všetko sa zdá byť otvorené a prístupné, no každý pohyb je monitorovaný. Ak si mestečko predstavíme ako človeka, bolo by manipulatívnym rodičom, ktorý chráni, no aj za cenu úplnej kontroly a straty akejkoľvek slobody.
- Mestečko je pasívno-agresívne
Na prvý pohľad je atmosféra mestečka priateľská a pokojná, no pod povrchom je autoritatívna a nebezpečná. Na otázky neexistujú odpovede, len falošné úsmevy a uistenia, že všetko je v poriadku. Je prítomná neustála kontrola, no bez priameho zásahu – až kým niekto neposlúchne. Vtedy prichádza trest.
Prostredie ,,komunikuje”
Ďalším spôsobom, ako posilniť prostredie v príbehu, je dať mu fyzické znaky, ktoré fungujú ako jeho reč tela.
- Plot ohraničuje ,,telo” mestečka, určuje, kam až siaha jeho moc.
- Reproduktorové hlásenia pôsobia, akoby mesto prehováralo vlastným ,,hlasom” ku svojim obyvateľom.
- Kamery, drony a monitory predstavujú ,,oči” a ,,uši” mesta.
Ako vytvoriť silné prostredie?
- Daj prostrediu motiváciu. Čo chce od postáv? Aby poslúchali? Prispôsobili sa?Zabudli?
- Zameraj sa na senzorické vnímanie. Ako pôsobí prostredie na zmysly postáv? Je príliš tiché? Páchne sterilitou? Má až nepríjemnú symetriu?
- Vytvor interakciu medzi prostredím a postavami. Ako reaguje prostredie, keď sa niekto správa inak?
- Nechaj prostredie „rozprávať“. Použi hlásenia, nápisy, symboly, ktoré „sa prihovárajú“ čitateľovi aj postavám – akoby prostredie malo svoj vlastný hlas.
- Ak by bolo prostredie človekom, kým by bolo? Manipulatívnou matkou, prísnym vojenským veliteľom alebo chladným pozorovateľom?
Ukážka z knihy:
,,Prosím, šerif, len mi to povedzte. Zvládnem to. Zomrel som počas tej nehody?“
Nemusel sa obzrieť, aby videl, že tento muž plakal.
,,Je toto peklo?“
,,Je to len mesto, pán Johnson.“
Pre viac takýchto tipov sleduj Kreatívne písanie na Instagrame.
