Napísať poviedku s dobrým príbehom, prekvapivým záverom a zaujímavými postavami je vzhľadom na jej rozsah ťažký oriešok. Pri mikropoviedke, kde sa musíte zmestiť na 2 – 3 strany textu, je to ešte náročnejšie.
Známou súťažou mikropoviedok je Ohnivé pero, kde súťažia krátke texty s maximálnym rozsahom 7 500 znakov. V roku 2019 som sa zapojila aj ja s poviedkou Konečná zastávka, ale s hodnotením to nedopadlo práve najlepšie. Nedávno som si na ňu spomenula a po prečítaní som skonštatovala, že všetci moji kritici mali pravdu.
Veci, ktoré mi boli vyčítané, môžu zároveň pomôcť aj iným. Ide o bežné chyby, ku ktorým ľahko skĺzne každý začiatočník.
- Priveľa postáv na malom priestore
Klasická poviedka znesie aj štyri postavy, ale na mikropoviedku je to určite veľa. Ideálne je jedna alebo dve, inak tam budú natlačené ako sardinky. Žiadna nevynikne a text zbytočne zaťažia.
- Veľa podrobností a detailov, ktoré nesedia
V dlhších textoch sa dá zniesť aj trochu vaty, ale v mikropoviedke sa takéto chyby nestratia. Príčinou veľkého množstva zbytočných informácií je aj to, že začínajúci autor sa nevie plne vžiť do mysle čitateľa. Nevie posúdiť, čo všetko si vie čitateľ domyslieť a koľko detailov treba, aby pochopil autorov zámer.
- Reakcie postáv nie sú uveriteľné
Na malom priestore nie je veľa miesta na hĺbkovú analýzu postáv, ani na vysvetlenie ich nelogického konania. Preto by mali byť reakcie čo najuveriteľnejšie a v čo najväčšom súlade s reakciami väčšinovej populácie.
Ako som sa zlepšila v priebehu dvoch rokov
Ak na sebe pracujete, je motivujúce čítať staré texty. Vďaka nim viem posúdiť, či sa zlepšujem. Neznamená to, že teraz nerobím chyby, ale je ich určite menej ako pred dvoma rokmi. Na porovnanie s Konečnou zastávkou z roku 2019 si môžete prečítať mikropoviedku Vegánka napísanú v roku 2021.
Nakoniec som sa rozhodla prepísať aj Konečnú zastávku. Prečítajte si, ako postupovala pri revízii starej poviedky a ako vyzerá Konečná zastávka v novom šate. 🙂
