Nadprirodzené bytosti ľuďom nie sú až tak vzdialené, akoby by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V mnohých príbehoch mali ľudský pôvod.
Rovnako, ako v prípade žien, sa povery dotýkali najmä mužov, ktorí sa nejakým spôsobom vymykali normálu. Odlišovali sa od ostatných výzorom, mali fyzické postihnutie, trpeli duševnými chorobami alebo kŕčovitými záchvatmi, napríklad epilepsiou. V ďalších prípadoch zomreli násilnou smrťou alebo zanechali po sebe nevyriešené záležitosti, kvôli ktorým nemohli nájsť pokoj a vracali sa medzi živých.
Čert
Hoci je čert v rozprávkach často zobrazovaný ako humorná, či dokonca sympatická postava, v ľudovom rozprávaní mal skôr podobu desivého diabla. Bol stelesnením temných síl a spájal pohanské predstavy o škodlivých démonoch s učením Biblie.
Čert býval opisovaný ako čierna chlpatá bytosť so špicatými ušami, rohami a kravským chvostom. Mohol na seba vziať podobu človeka alebo zvieraťa čiernej farby – capa, barana, psa, kocúra alebo kohúta. V ľudskej podobe sa zjavoval ako paholok, cudzinec v čiernom oblečení alebo poľovník s konským alebo kravským chvostom. Čert sa mohol premeniť aj na červenú ohnivú guľu alebo reťaz.
S čertom sa spájalo zlé počasie ako silný vietor alebo snehová búrka. Aj v súčasnosti sú známe rôzny frázy, ktoré ho spájajú s poveternostnými vplyvmi, napríklad vonku sa ženia všetci čerti.
Černokňažník
Bytosťou, ktorá ovládala prírodné javy a živly, bol černokňažník. Mal podobu vysokého chudého muža v čiernom plášti. Mohol nosiť aj široký klobúk. Lietal na drakovi, pomocou ktorého ovládal mraky, vyvolával búrku a krupobitie. Šľahnutím jeho biča vznikali blesky. Jedol len vajcia od čiernej sliepky a pil len mlieko od čiernej kravy alebo kozy. Dom, v ktorom ho takto pohostili, bol chránený pred bleskom.
Svetlonos
Svetlonos bol démonickou bytosťou, ktorá sa zjavovala v noci v podobe blúdiacich svetielok pri lesoch a stojatých vodách. Vábil ľudí do vody, vodil ich po poliach a cintorínoch, cez skaly a tŕnie. Okrem svetielok mohol svoje obete zaujať aj plačom alebo volaním po mene.
Svetlonos mal niekoľko podôb. Mohol sa ľuďom zjavovať ako malý chlapec s blčiacimi očami. Keď sa na neho človek pozrel, vyrástol do obrovských rozmerov. V niektorých oblastiach sa tradovalo, že svetlonos vyzeral ako bezhlavý muž, ktorý mal namiesto hlavy plápolajúci oheň. Ďalšou podobou svetlonosa bola duša nepokrsteného dieťaťa, ktorému horia prsty.
Revenant
Duša mŕtveho, ktorá po smrti nenašla pokoj, sa mohla stať revenantom. Bolo to najmä vtedy, ak človek zomrel násilnou, predčasnou alebo neočakávanou smrťou. Revenantom sa mohli stať aj obete požiarov a povodní alebo samovrahovia. Ďalšou náchylnou skupinou boli zosnulí, ktorým sa nesplnila posledná vôľa alebo bol pohrebný obrad vykonaný nesprávne.
Revenanti sa vracali medzi živých aj vtedy, keď mali so živými nevyriešené záležitosti alebo chceli usvedčiť svojho vraha. Revenant bol aktívny v noci, a aby sa zabránilo jeho vstupu do domu, okolo obydlia sa nakreslil kruh trojkráľovou kriedou. Pomáhal aj cesnak a mak rozsypaný po podlahe. Revenanta zaháňali prvé slnečné lúče a kikiríkanie kohúta.
Upír
Typom škodlivého revenanta bol upír. Išlo o mŕtvolu, ktorá po smrti ožila a vrátila sa medzi živých, aby im cicala krv. Upírom sa stalo dieťa čarodejnice a vlkolaka, ale aj zosnulý, ktorého prekročil živý človek alebo zviera a preskočila doňho iskra života. Ďalšími adeptmi boli ľudia, ktorí mali za života špecifický výzor, napríklad husto zrastené obočie alebo prečnievajúce zuby.
Upír vychádzal z hrobu o polnoci vo vlastnej podobe alebo premenený na vlka, netopiera alebo neživú vec – kôpku sena alebo snehovú guľu. Čo sa týka cicania krvi, medzi ľuďmi nerobil rozdiely a napádal aj vlastných príbuzných.
Laktibrada a trpaslíci
Laktibrada bol prefíkanou a zlomyseľnou bytosťou malého vzrastu s tvárou starca a s dlhou bielou bradou. Ľuďom škodil, ale dal sa premôcť privrznutím brady do klady.
Ďalšími bytosťami malého vzrastu, približne do výšky trojročného dieťaťa, boli škriatkovia, trpaslíci a permoníci. Žili v podzemných priestoroch a banských štôlňach. Opatrovali rudy a vzácne kovy a za hlavný životný cieľ považovali prácu. Na rukách mali len štyri prsty a obliekali sa do pestrých farieb, najmä červenej. Ak sa permoník zjavil baníkovi, znamenalo to výstrahu pred závalom alebo výbuchom.
Pikulík
Pikulík bol škriatok, ktorého nosili vo vrecku kočiši a furmani. Keď so svojím majiteľom vychádzal dobre, česal mu kone, napájal ich a kŕmil. Dokonca prinášal aj šťastie v kartách a v hre v kocky.
Ak sa o pikulíka majiteľ dobre nestaral, býval zlostný a plašil mu kone. Prvý majiteľ mohol pikulíka odovzdať druhému a ten zase tretiemu, ale tretí sa ho už nedokázal zbaviť a keď zomrel, pikulík vzal jeho dušu do pekla.
Obor
Obor bol ozrutnou bytosťou s ľudským vzhľadom a obrovskou silou. Keď dupol nohou, zem sa triasla a keď v dlani stisol kameň, tiekla z neho voda. Fúknutím dokázal vyvrátiť les a z jeho pľuvancov vznikali jazerá. V jeho vlasoch hniezdili orly a v uchu si našli úkryt líšky. Jediným krokom dokázal prekročiť celý svet.
V ďalších poverách žili obri v oblakoch a spôsobovali búrku. Hrmenie bolo ich kašľaním a dážď slzami. Obri boli považovaní aj za predchodcov ľudí, ktorí z neznámych príčin vyhynuli. Poslední z obrov žili medzi ľuďmi a pomáhali im, ale našli sa aj takí, ktorí robili presný opak. Najnebezpečnejší boli obri s jediným okom uprostred čela, ktorí boli zlomyseľní a ľudožraví.
Kovolad
Kovolad bol vládcom podzemných pokladov, nerastov a rúd. Býval opisovaný ako urastený mladý muž, ktorý tvrdou rukou vládol v podzemnom kráľovstve. Spolu s permoníkmi strážil podklady, k ľuďom bol spravodlivý, dobrých odmeňoval a zlých trestal.
Vlkolak
Za vlkolaka sa pokladal živý človek s magickou schopnosťou premeniť sa na vlka. Tradovalo sa veľa spôsobov, ako sa stať vlkolakom. V niektorých poverách sa stačilo napiť z vlčej šľapaje. Mohol sa ním stať človek narodený pri splne mesiaca, človek s dvoma srdciami alebo mŕtvy, ktorého niesli na cintorín nohami napred. Z dieťaťa ženy a upíra sa taktiež stal vlkolak. V premenenej podobe vyzeral ako vlk alebo človek s vlčou hlavou. Premeniť sa mohol hocikedy a bol veľmi krutý. Prepadával, dusil a trhal ľudí aj zvieratá a dokonca požieral aj vlastné deti.
K napísaniu tohto článku ma inšpirovala kniha Čerti, bosorky a iné strašidlá, ktorá vysvetľuje pôvod a charakteristiky nadprirodzených bytostí, pričom nechýbajú ani príbehy z rôznych kútov Slovenska.
