Sabatikal (ang. sabbatical) pochádza z hebrejského slova sabbath, ktoré znamená čas odpočinku. V modernom jazyku označuje dlhodobé neplatené voľno, počas ktorého si dá zamestnanec prestávku od práce. V jednoduchosti, ak vám všetko lezie hore krkom a nevidíte inú cestu von, doprajete si pár mesiacov aktívneho alebo pasívneho odpočinku. Presne to bol aj môj prípad.
Od prvej myšlienky po finálne rozhodnutie
Rozhodnutie pre sabatikal neprišlo zo dňa na deň. Zamestnaná som bola takmer tri roky a z toho dva som kvôli covidu strávila na home office. Práca, ktorú som mala rada, ma každým dňom bavila menej. Náš tím bol dlhodobo preťažený a napriek tomu, že sme na to opakovane upozorňovali, nečrtala sa nádej, že by sa to malo zmeniť. Navyše sa na oddelení zavádzali nové systémy, ktoré boli nedotiahnuté a mali opakované technické výpadky, čo mi na entuziazme taktiež nepridalo.
Každý deň po práci som bola psychicky vyčerpaná a nemala som na nič energiu. Začali ma trápiť bolesti hlavy a to nehovorím o tom, že som mala už dva mesiace chronický kašeľ, ktorého som sa nevedela zbaviť. Proste celé zle.
V mysli sa mi čoraz častejšie objavovala myšlienka na odchod. Chcela som skúsiť niečo nové, ale zároveň som nevedela, čo by to malo byť. Na jednej strane som mala dobrý plat a skvelé kolegyne a kolegov, od ktorých sa mi nechcelo odchádzať. K práci som pociťovala akúsi nostalgiu, lebo kedysi ma naozaj veľmi bavila. Na druhej strane sme boli všetci niekoľko mesiacov nesmierne unavení a demotivovaní, ale nikto to neriešil. Nakoniec som sa k tomu postavila takto: Ak opakovane myslím na odchod, nejde o krátkodobú nespokojnosť, ale o signál, že niečo naozaj nie je v poriadku.
Začala som si pozerať iné pozície, ale predstava, že by som mala z jednej práce hneď skočiť do druhej, sa mi nezdala ako najlepšie riešenie. Poradila som sa s niekoľkými ľuďmi a nakoniec padlo konečné rozhodnutie. Spravím si sabatikal!
Príprava na dobrodružstvo
Vo firme, kde som pracovala, bol sabatikal ponúkaný ako benefit, ale len na tri mesiace a pre zamestnancov, ktorí boli zamestnaní dlhšie ako 5 rokov. Keďže som túto podmienku nespĺňala, najlepším riešením pre mňa bolo podať výpoveď.
Dvojmesačnú výpovednú lehotu som využila na podrobné plánovanie toho, čo ma čaká. Spísala som si zoznam aktivít a zážitkov, ktoré som chcela počas sabatikalu stihnúť. Nevedela som, koľko by mal sabatikal trvať, ale ako minimum som si stanovala štyri mesiace a potom sa uvidí, najmä podľa toho, ako na tom budem s peniazmi.
Netrpezlivo som odpočítavala dni, až som nakoniec do práce doniesla tortu a chlebíčky a rozlúčila sa so skvelými ľuďmi, s ktorými som mala možnosť pracovať. Moje veľké dobrodružstvo sa mohlo začať.
Ide sa do sveta!
Väčšina ľudí počas sabatikalu cestuje. Ja nie som žiadny dobrodruh, ani vášnivá cestovateľka, ale vedela som, že vypadnúť na istý čas do zahraničia nie je zlý nápad. Nikdy som nebola sama na dovolenke a mala som pred tým rešpekt.
Ako najlepší nápad mi prišiel jazykový pobyt, kde sa môžem ľahko zoznámiť s inými ľuďmi a navyše nado mnou drží ,,ochrannú ruku“ nejaká inštitúcia. Súčasne by som sa zlepšila sa v jazyku, spoznala cudziu krajinu a mala zabezpečený program.
Nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem na dva jazykové kurzy, aby som sa zdokonalila v angličtine aj v nemčine. Padlo mi do oka prímorské turistické mesto Galway v Írsku a ako druhú destináciu som si zvolila Berlín. O oboch pobytoch som pripravila samostatné články:
Mám rada Slovensko
Hoci som bola spokojná v Írsku aj v Nemecku, na návrat domov som sa veľmi tešila. Pamätám si, ako som sa vracala autobusom a pri prechode cez Most Apollo sa mi naskytol pohľad na Bratislavský hrad a Ufo pri západe slnka. Vtedy som si uvedomila som, ako veľmi mám rada Slovensko a aká som vďačná, že tu môžem žiť. Tento pocit mi ostal natrvalo, navzdory všetkým deprimujúcim udalostiam, ktoré som po zvyšok roka sledovala v slovenskej politike.
Inšpirovalo ma to, aby som svojím malým úsilím prispela k tomu, aby sa tu žilo lepšie. Rozhodla som sa, že počas sabatikalu budem dobrovoľníčiť v neziskovej organizácii. Vybrala som si Cestu von, kde hľadali dobrovoľníkov do programu Amal.
V zdravom tele, zdravý duch
Po návrate na Slovensko som sa dávala zdravotne dokopy. Chodila som po doktoroch a aj keď nezistili, prečo už niekoľko mesiacov kašlem a trpím dýchavičnosťou, napokon to prestalo samé od seba. Postupne som sa vrátila k behaniu, cvičila som a pokračovala v boxe, ktorému som sa začala venovať pár týždňov predtým, než som odišla do zahraničia. Cez víkendy som sa bicyklovala a cez týždeň chodievala na prechádzky so psami. V jeseni som sa konečne cítila úplne zdravá.
Spisovateľský debakel
Nie všetko mi počas sabatikalu vyšlo tak, ako som si predstavovala. Veľa času som plánovala stráviť písaním, ale nakoniec to bolo omnoho menej, než som si zaumienila. Prepisovala som staré poviedky, chystala koncepty nových príbehov, dokončila som pár textov, ale v konečnom dôsledku sa mi nepáčili. Čo sa týka písania, akoby som zamrzla na mieste a tento stav, žiaľ, naďalej trvá.
Návrat do práce
Na prelome leta a jesene som sa začala obzerať po novej práci. Mojou ambíciou bolo ďalej sa rozvíjať v oblasti CRM, najlepšie v korporáte. Ako som však chodila na pohovory, vynárali sa pochybnosti, či chcem naozaj pracovať pre veľkú firmu. Moja skúsenosť s dobrovoľníctvom a to, že som mala čas počas uplynulých mesiacov veľa vecí prehodnotiť, ma nakoniec priviedli k práci v treťom sektore. Spätne vnímam toho rozhodnutie ako pozitívne. Síce zarobím menej, ale práca mi prináša radosť a viem sa s ňou stotožniť.
Pár slov na záver
Môj sabatikal nakoniec trval necelých šesť mesiacov. Bolo to príjemné obdobie, hoci som nejaké ciele nedosiahla a občas sa cítila frustrovaná. Množstvo vecí som prehodnotila a aj keď si nemyslím, že by v mojom živote došlo k nejakým zásadným zmenám, zregenerovala som fyzicky aj psychicky, aby som sa mohla plnohodnotne vrátiť do pracovného života. 🙂
