Jazykovú školu v zahraničí som si spočiatku chcela vybaviť cez agentúru, ale napokon som si povedala, že to zvládnem aj sama a okrem toho to bude lacnejšie. Na Írsko som spočiatku ani nepomyslela. Chcela som ísť do vychytených miest ako Londýn, Birmingham alebo Manchester, kde boli aj moji známi. Keď som si robila rešerš medzi jazykovými školami, natrafila som na Cultural Institute Galway. Škola mala skvelé hodnotenia a ceny boli omnoho lepšie ako v Anglicku.
Sympatické mi bolo aj prímorské mesto Galway a ako sa ukázalo, moje rozhodnutie bolo správne. Toto turistické mesto s krásnou promenádou pri Atlantickom oceáne má úžasnú atmosféru. Vždy, keď som mala príležitosť, zašla som sa poprechádzať k moru. Okrem toho som navštívila množstvo skvelých reštaurácií a pubov. V okolí sa nachádza veľa turistických lákadiel, ktoré sa oplatí vidieť. Miestni boli veľmi milí a celý čas, dokonca aj v noci, som sa tam cítila bezpečne.
Cesta do Írska a ubytovanie
Do Írska som letela z Viedne a v Dubline som prestúpila na autobus do Galway. Autobusovú zastávku som našla rýchlo, lebo sa nachádza len kúsok od východu z terminálu 1. Cesta autobusom trvala tri hodiny a po vystúpení ma už čakal taxikár objednaný školou, ktorý ma odviezol na ubytovanie.
Čo sa týka ubytovania, vybrala som si rezidenciu namiesto hosťovskej rodiny. V rezidencii boli dve izby – v jednej som bývala ja a moja spolubývajúca, v druhej dvaja študenti z Brazílie. K dispozícii bola spoločenská miestnosť a plne vybavená kuchyňa, v ktorej som však ani raz nevarila. Ubytovanie bolo fajn, aj keď nie úplne najmodernejšie. Bolo mi to jedno, nakoľko som tam väčšinou prišla až večer, kedy som sa osprchovala a išla ešte von alebo rovno do postele. Jediné, čo mi vadilo, bola pleseň v sprchovom kúte.
Írska angličtina
Množstvo ľudí na Slovensku ma upozorňovalo, že írskej angličtine nebudem rozumieť, ale nebola to vôbec pravda. Učiteľom som rozumela bez problémov a ani pri nákupoch alebo v bare som nemala problém. Taxikár, ktorý ma viezol na ubytovanie, mal veľmi silný prízvuk, ale pochopila som všetko, čo mi hovoril. Len dvakrát sa mi vôbec nepodarilo porozumieť – keď sa mi prihovoril jeden pán v rade na pokladni a keď som hladkala psa v parku a jeho majiteľ o ňom niečo hovoril. V oboch prípadoch to však boli veľmi starí ľudia so silným prízvukom. Aj keď som nepochopila, čo hovorili, boli veľmi milí. Ten so supermarketu, keď zistil, že nerozumiem ani slovo, párkrát srdečne zopakoval “Welcome to Ireland!“
Cultural Institute
Škola sa nachádzala pri pobreží, asi 25 minút pešo od môjho ubytovania. V prvý deň celú skupinu nových študentov privítala riaditeľka. Mala pekný príhovor, v ktorom zdôraznila, že prvoradé je, aby sa študenti školy cítili šťastní a v bezpečí.
Následne prebiehali rozhovory s učiteľmi, na základe ktorých boli študenti zatriedení do jednotlivých skupín podľa úrovne ich vedomostí. Pred príchodom som robila aj online test, ale keďže jazykové znalosti pri čítaní a porozumení sa často líšia so schopnosťou rozprávať, škola môže po úvodnom rozhovore ponúknuť iný level. Ja som urobila písomný test na 95 % a bola som zaradená do skupiny C1. Po rozhovore ma zaradili do B2, čo mi aj vyhovovalo.
V skupinách bolo pomerne dosť študentov, ale len málokedy prišli na vyučovanie všetci. Páčilo sa mi, že výučba sa zameriavala na komunikáciu a neboli to také tie nudné hodiny, ktoré poznám zo základnej a strednej školy. Gramatických cvičení bolo málo, namiesto toho sme sa rozprávali medzi sebou, vymýšľali príbehy, hrali hry a pod. V triede sa striedali vždy dvaja učitelia, ktorí sa po pár týždňoch vymenili s ďalšími. Všetci boli veľmi ochotní a trpezliví, hodiny boli vtipné a uvoľnené.
Vyučovanie trvalo od 9:00 do 10:30 a potom od 11:00 do 12:30. Ja som si zaplatila intenzívny kurz, takže som mala aj popoludňajšie hodiny od 13:00 do 14:30. Na popoludňajšom vyučovaní som dokonca pripravila a odprezentovala prezentáciu v PowerPointe o írskom zemiakovom hladomore.
Atmosféra v škole bola veľmi priateľská a otvorená. V škole sa nachádzala skvelá kaviareň, kde ponúkali aj raňajkové a obedové menu za dobré ceny. Počas prestávok sme tam sedeli každý deň. Škola ponúkala aj pestrý výber z voľnočasových aktivít – seminár o írskej kultúre, seminár o tom, ako si nájsť prácu, organizované prehliadky mesta, pub night, pizza night, karaoke night…
Party life
No a teraz prichádza na rad tá najlepšia časť. Pobyt v Írsku ubehol neskutočne rýchlo a to najmä preto, že som si to tam mimoriadne užívala. Spoznala som skvelých ľudí, s ktorými som stále v kontakte a dúfam, že sa s nimi ešte uvidím. Takmer každý deň sme boli niekde na výlete alebo v reštaurácii alebo sme šli večer do pubu a zdržali sa do rána. Cítila som, akoby som sa vrátila v čase desať rokov dozadu. Štyri noci po sebe vonku – také tempo som nemala ani v osemnástich. Írsko je zároveň krajina, kde som začala piť pivo, hoci mi nikdy predtým nechutilo.
Čo sa týka výletov, najviac na mňa zapôsobil národný park Connemara, ktorý má neskutočnú magickú atmosféru. Dokonca som si kúpila aj obraz, ktorý ho znázorňuje. Veľmi sa mi páčil aj gotický zámok Kylermore s priľahlými záhradami. Na prehliadku celého areálu sme mali tri hodiny, ale pokojne by som tam ostala aj dlhšie.
Počasie, ktoré sa mení lusknutím prsta
Asi najväčšou výzvou pre mňa bolo nepredvídateľné počasie. Keď som sa obliekala, vonku bolo teplo a slnečno, ale keď som vyšla von, teplota medzitým klesla o desať stupňov a začalo pršať. V kufri som si priniesla aj dáždnik, ale napriek tomu, že tam každú chvíľu pršalo, som ho použila iba raz a aj to mi ho hneď zlomil vietor. Ľudí s dáždnikmi som takmer nevidela, kvôli silnému vetru nemali využitie. Pršiplášť by sa mi hodil omnoho viac. Okrem toho som počas teplejších dní nosila v taške aj bundu, šál a čiapku, lebo počasie sa menilo lusknutím prsta. Vyšla som z rezidencie v krátkom tričku a vrátila sa naobliekaná ako cibuľa. Kvôli počasiu v škole každú chvíľu niekto smrkal a aj ja som ostala posledné dni chorá.
Najlepšia investícia
Spätne hodnotím celý pobyt ako úžasný zážitok a jediné čo ľutujem, že som tam nešla na viac ako tri týždne. Pokojne by som tam ostala niekoľko mesiacov. Ak celkom dobre ovládate angličtinu, ale potrebujete sa rozhovoriť, určite odporúčam jazykový pobyt v tejto škole. Bola to jedna z najlepších investícií v mojom živote. Je to miesto, kde sa nielen naučíte angličtinu, ale budete sa tam aj cítiť dobre.
Do Írska som odchádzala v nie práve najlepšom rozpoložení, ako som už písala v článku o sabatikale, ale vrátila som sa psychicky úplne oddýchnutá a zrelaxovaná. Moje fyzické zdravie bolo po toľkých preflámovaných nociach, každodenných burgroch a pizzi, premenlivom počasí a prechladnutí v celkom zlom stave, ale psychicky som sa cítila absolútne skvele. Na druhej strane som sa však rozhodla, že môj nasledovný pobyt v Nemecku bude menej divoký.
