Majster hororu a celosvetovo úspešný autor Stephen King sa podelil o svoje skúsenosti v knihe O písaní: Všetko, čo viem o svojom remesle. Tu je pár zaujímavých myšlienok:
O odhodlaní
,,Prestať písať, keď je to ťažké, buď emocionálne, alebo preto, že dochádza predstavivosť, je zlý nápad. Občas sa treba zaťať a makať, aj keď sa vám nechce, a občas odvádzate dobrú robotu, aj keď máte pocit, že kydáte hnoj lopatou posediačky.“
Podpora je dôležitá
,,Písanie je samotárska práca. Je dosť podstatné mať pri sebe niekoho, kto vo vás verí. Nemusí o tom prednášať prejavy. Zvyčajne stačí naozaj len tá viera.“
Čím jednoduchšie, tým lepšie
,,Snaha zbytočne šperkovať slovnú zásobu a hľadať dlhé slová, lebo za tie krátke sa tak trochu hanbíte, patrí k veľkým hriechom píšuceho človeka. Je to podobné, ako keby ste chceli domáce zvieratko vyobliekať do večerných šatočiek. Zvieratko sa v nich hanbí a človek, ktorý sa dopustil tohto úkladného zločinu, by sa mal hanbiť ešte viac. Radšej sa hneď zaprisahajte, že nikdy nepoužijete slovné spojenie ,,finančná kompenzácia“, keď budete chcieť vyjadriť úplatok, a nikdy nenapíšete John zastal a vykonal veľkú potrebu, keď budete mať na mysli John zastal a vysral sa.“
O hľadaní nápadov
,,Neexistuje žiadny rezervoár nápadov, žiadna centrála príbehov, žiadny ostrov bestsellerov; dobré nápady akoby prichádzali doslova odnikiaľ, vrhnú sa na vás znenazdajky ako blesk z jasného neba; dva doposiaľ nesúvisiace nápady sa spoja a vytvoria niečo celkom nové. Vašou úlohou nie je takéto nápady vyhľadávať, ale rozoznať ich, keď sa objavia.“
Písanie a zvádzanie majú niečo spoločné
,,Písanie je zvádzanie. Súčasťou zvádzania je dobrý rozhovor. Keby to tak nebolo, prečo toľko dvojíc, ktoré začnú pri spoločnej večeri, skončí v posteli?“
Základy, na ktorých musíte stavať
,,Ak chcete byť spisovateľom, musíte predovšetkým robiť dve veci: veľa čítať a veľa písať. Tieto veci sa obísť nedajú; pokiaľ viem, žiadna skratka neexistuje.“
Dobrý príbeh nadovšetko
,,Ľudí pri kúpe knihy v zásade nepriťahuje kvalita nejakého románu – chcú si obstarať dobrý príbeh, ktorý im skráti čas pri dlhom sedení v lietadle, niečo, čo ich bude najskôr fascinovať, potom ich vtiahne a prinúti ich ďalej obracať stránky. A toto sa stane, aspoň podľa môjho názoru, keď čitatelia spoznajú ľudí v knihe, ich správanie, ich prostredie a ich reč. Keď čitateľ začuje silnú ozvenu vlastného života a názorov, je hneď pravdepodobnejšie, že sa do príbehu zahĺbi.“
Čaro a nástrahy opisu
,,Ak vám poviem, že Carrie Whitová je stredoškolská vyvrheľka so zlou pleťou a nevkusne sa oblieka, myslím, že ostatné si dokážete domyslieť aj sami, nie? Nepotrebujete inventúru vyrážok a sukní. Napokon, každý z nás si spomína aspoň na jednu podobne smutnú postavičku zo strednej. Ak opíšem tú svoju, vytlačím z vašich predstáv tú vašu a tak vás pripravím o časť puta založeného z porozumenia, ktoré chcem medzi nami vytvoriť. Opis sa začína v autorovej predstavivosti a skončiť by mal v čitateľovej.“
Byť spoločenský sa oplatí
,,Dialóg je čosi, čomu sa najlepšie učia ľudia, ktorí sa radi rozprávajú s inými a počúvajú ich – najmä počúvajú, všímajú si prízvuk, rytmus, dialekt a slang rozličných skupín. Samotári ho často píšu zle alebo s prehnanou starostlivosťou človeka, ktorý dáva dohromady text v jazyku, čo nie je jeho materčinou.“
Aby vás neprevalcovali fakty
,,Teraz sa musíme trochu porozprávať o rešerši, čo je vlastne špeciálny typ príbehu v pozadí. A poprosím vás, ak rešerš potrebujete, lebo v niektorých častiach svojho príbehu sa zaoberáte témami, o ktorých viete málo alebo nič, nezabudnite na výraz v pozadí. Tam totiž rešerš patrí: posuňte ju tak ďaleko do pozadia, ba až do úzadia, ako sa len dá. Vás možno fascinuje, čo ste sa práve dozvedeli o mäsožravých baktériách, o kanalizácii v New Yorku alebo o vysokom IQ mladých kólií, ale vašich čitateľov budú určite viac baviť postavy a príbeh.“