Blog

Čaro Krkajky alebo ako vytvoriť v poviedke plastické postavy

Inšpiráciou pre postavu Krkajky z poviedky Šarha z podsvetia bola ježibaba z rozprávky O perníkovej chalúpke. Ako dieťa som ju neznášala, lebo ju dookola púšťali v škôlke pred spaním. Navyše v blízkom okolí žila stará žena, ktorú som považovala za jednu z takých bosoriek. Pri spomienke na ňu som sa pristihla pri tom, ako niekedy negatívne uvažujeme o ľuďoch, ktorých ani nepoznáme. A tak vznikol nápad na poviedku.

Čo ma veľmi potešilo, boli pozitívne hodnotenia na Krkajku a postavy všeobecne.

,,Ona (Krkajka) nebola vyslovene antihrdinka, ale bola tak plasticky vykreslená, že zo začiatku aj ňou človek opovrhoval aj ju ľutoval a vlastne som sa nevedela chvíľami rozhodnúť, ako sa k nej postaviť.“rozhovor s Jankou Packovou, porotkyňou Ceny Bibliotéky

,,Osobne sa mi veľmi páčili postavy a ich vykreslenie, ktoré je na rozsah poviedky priam až impozantné.“recenzia na scifi.sk

,,Vynikajúce dejové zvraty spoločne s autorkinou nenásilnou sondou do psychológie rodičovstva (aký má dopad porovnávanie súrodencov či trest nezáujmom) a súrodeneckého modelu – extrovert vs introvert – pôsobia na čitateľa jednotne.“recenzia z Knižnej Revue od Dominiky Madro

Kedysi som si myslela, že vytvoriť plastické postavy na tak malom priestore, akým je poviedka, je priam nemožná úloha. Dnes sa na to pozerám inak. Pri dodržaní určitých princípov to nie je vôbec zložité.

Hrdinu opisujte cez jeho správanie, nie cez výzor

V poviedke nie je miesto na podrobné opisy výzoru, ak to priamo nesúvisí s dejom. Čitatelia majú vlastnú fantáziu, tak nech ju nechajú pracovať. Vzhľad stačí jemne opísať v náznakoch alebo vôbec.

,,Natiahol na seba roztrhané nohavice a zafajčenú košeľu z predchádzajúceho dňa. Voľakedy by si aspoň opláchol tvár studenou vodou, v súčasnosti nemal síl ani na to.“

Ako vnímajú postavu iní ľudia?

Rozprávanie deja z rôznych uhlov je skvelou príležitosťou, ako hrdinu oživiť. Vďaka tomu ho môžete dať do kontrastu s tým, ako sa sám vníma a čo prežíva. Dôvody a motivácie konania môžu byť protikladom toho, čo si myslia ostatní. Každý je hrdinom vo svojom vlastnom príbehu a každá postava môže byť svojím vlastným advokátom.

,,Dedinčania považovali Milana za nevrlého povaľača a krčmového štamgasta, ktorý pred vchodom vystával už hodinu predtým, než krčmárka otvorila. Aj on bol zo seba znechutený, ale vedel, že takto väčšinu ľudí odpudí a to bolo len dobre.“

Nerozhodujte o tom, kto je dobrý a kto zlý

Spisovateľ by mal vyrozprávať osudy jednotlivých postáv, nie ich súdiť. Nerozdeľujte ich na dobré a zlé. Nech si čitateľ vytvorí vlastný názor. Namiesto morálnych súdov sa zamerajte na opis konania a vnútorného prežívania. Nezabudnite, že správanie (aj to iracionálne) musí z niečoho logicky vyplývať, napr. z prežitej minulosti, naučeného správania, informácií, ktoré postava má/nemá aktuálne k dispozícii a pod.

,,Zažil toľko podrazov, že by sa ich nepodarilo utopiť ani v mori alkoholu a hoci vedel, že pálenka nič nevyrieši, možno ho aspoň dostane skôr do hrobu. Nemal dôvod žiť a nahováral si, že na tom ani nezáleží, ale v hlboko v jeho otupenej mysli driemala túžba po pomste. Tleli v ňom uhlíky potláčanej zúrivosti a beda tomu, kto by ich rozdúchal!“

Uvedené príklady pochádzajú z konceptu postavy Krkajkinho manžela predtým, než sa spoznali. Pôvodne mal zohrávať v príbehu väčšiu úlohu, ale nakoniec som od toho upustila.

Ak ste poviedku Šarha z podsvetia nečítali, pozrite si aspoň ukážku.

Mohlo by sa vám tiež páčiť...