Nosenie rúšok bolo pre Nikolu vítanou zmenou. Konečne mohla slobodne chodiť medzi ľudí a dokonca sa jej darilo aj v predsavzatí stravovať sa výhradne vegánsky. Vzhľadom na optimistickú náladu ju nerozhodil ani zvyčajne deprimujúci výklad v drogérii. Len na chvíľu spočinula závistlivým pohľadom na rúžoch a dokonalých modelkách, ktoré na ňu špúlili pery z plagátov. Radšej rýchlo odkráčala preč. Nemalo zmysel trýzniť sa.
Už z diaľky videla, že v rade pred obchodným domom vystávajú netrpezliví zákazníci. Po skončení nákupných hodín pre seniorov bývali potraviny plné a vtedy sa kradlo najlepšie. V dave, ktorý sa ihneď vrhol na oddelenie ovocia a zeleniny, sa dalo ľahko stratiť. Ceny boli výhodné, ale Nikolu nezaujímali. Nemala pri sebe ani cent.
Hoci do košíka vložila pár jabĺk a pomarančov, väčšie množstvo skončilo pod kabátom a hrubým neforemným svetrom. Vzala aj paradajky, jarnú cibuľku a chrumkavé cukety, ktorým prišla na chuť len nedávno. Potom sa presunula do iných uličiek, kde si naoko prezerala tovar, no v skutočnosti nenápadne pchala obsah košíka pod oblečenie.
S pocitom spokojnosti sa potom ešte prechádzala po predajni, ale čoskoro ju to omrzelo. Otrepané pesničky dnes púšťali príliš nahlas a z opakujúcich sa reklám ju rozbolela hlava. Cez zónu samoobslužných pokladní prekráčala bez najmenšej obavy a zamierila k východu. Vtom k nej pristúpil plešatý muž a pred nosom jej zamával kartičkou SBS.
,,Poďte so mnou!“ vyzval ju bez pozdravu a ukázal na dvere pri vstupe. Nikole naskočila husia koža a rukami si podvedome objala brucho.
,,Prečo?“
Jej hlas znel slabo a málo zrozumiteľne. Muž zvraštil obočie a mierne sa k nej naklonil.
,,Čo odo mňa chcete?“ spýtala sa hlasnejšie.
,,Mám podozrenie, že sa snažíte vyniesť z obchodu nezaplatený tovar.“
,,Nič také pri sebe nemám! Nikam nepôjdem!“ vyhlásila urazene a zmätene sa poobzerala po okolí v snahe nájsť niekoho, kto by jej pomohol. Niekoľko zákazníkov zvedavo otočilo hlavy, ale pri pohľade na Nikolin zjav si ju hneď vedeli zaradiť.
,,Pozrite sa, buď to budem riešiť ja, alebo rovno zavolám políciu! Môžete si vybrať.“
Pri zmienke o polícii ju prepadli nepríjemné pocity. Pozrela smerom k dverám, kam ju plánoval odviesť. Pri predstave, čo všetko by sa tam mohlo stať, pocítila príval úzkosti. Nemala však veľa možností a tak len placho prikývla. Ako ju odvádzal, v hlave sa jej premietali desivé scenáre, ktorým sa chcela za každú cenu vyhnúť. Snažila sa upokojiť a v duchu si nahovárala, že všetko dopadne dobre.
Miestnosť bola slabo osvetlená a zle vetraná. Do malého priestoru natlačili plechovú skriňu, úzky regál a stôl s dvomi stoličkami. Muž ju nevyzval, aby si sadla. Napravil si respirátor a sklonil sa k počítaču. Na obrazovkách sa začal prehrávať kamerový záznam. Ľudia sa na ňom hmýrili ako mravce, ale Nikola to ledva vnímala. V dusnom ovzduší jasne cítila mužov pach. Zmes potu a cigariet prebíjala lacnú vodu po holení. V mysli sa jej vybavili spomienky, na ktoré túžila zabudnúť.
,,Pozrimeže,“ prstom ťukol do obrazovky,, už sa priznávate?“
Na zázname bolo jasne vidieť, ako z regálu vzala strapec paradajok a strčila si ho pod sveter.
,,Nič pri sebe nemám,“ zamrmlala. Prešla ňou jemná triaška.
,,Je tam jasne vidieť, že kradnete!“ osopil sa na ňu a zo zásuvky vytiahol nejaký formulár.
,,Prisahám! Naozaj pri sebe nič nemám!“ bránila sa so slzami na krajíčku. Cítila, že to viac nevydrží.
,,Veď uvidíme! Dajte si dolu kabát a ukážte, čo pod ním máte!“
Nikola ho poslúchla. Už nebolo cesty späť. Prestala sa ovládať.
,,Pohladkaj ma! Pohladkaj ma po brušku!“
Muža prekvapili nielen slová, ale aj zmena hlasu. Stál ako prikovaný netušiac, čo na neho skúša. Chytila ho za ruku a viedla ju pomaly pod sveter. Nebránil sa, ani si nevšimol mokré fľaky, ktoré sa jej začali objavovať na oblečení.
,,Cítiš to?“ zašepkala zmyselne. Podľa jeho pohľadu vedela, že niečo nezvyčajné nahmatal. Zvreskol a starý sveter nasiakol krvou. Bleskovo sa odtiahol s kýpťom, ktorý mu ostal z ruky. Ozvalo sa krátke zamľaskanie a Nikola si švihom vyhrnula sveter. Na bruchu sa nachádzali veľké mäsité pery a spoza nich sa blýskali špicaté, žiarivo biele zuby. Muž sa kričiac prevalil cez stoličku. Žena sa k nemu okamžite vrhla a bez väčšej námahy mu obrovské ústa odhryzli hlavu.
Keď sa bezhlavé telo zvalilo na podlahu, chvíľu v strehu vyčkávala, či niekto nevojde, zatiaľ čo jej po nohaviciach stekali dlhé sliny. Muž nekričal dlho, niekedy však stačí málo, aby sa ľudia začali zaujímať. Hľadela na dvere, spoza ktorých znela hlasná reklamná zvučka propagujúca tovar v akcii. Možno ho nikto nepočul alebo to boli takí, ktorí zvyknú odvracať hlavy, ak sa ich to netýka.
Nikola sa v miestnosti bezpečnostnej služby zbytočne nezdržiavala. Keď z muža ostala len krvavá spúšť a hŕstka roztrhaných handier, obliekla si dlhý kabát a vykukla cez mierne odchýlené dvere. Zdalo sa, že jej nikto nevenuje pozornosť a tak sa potichu vytratila.
Vyberala si bočné a málo frekventované ulice. Chcela pôsobiť nenápadne, no mokré nohavice priťahovali znechutené pohľady a obrovské brucho len sťažka skrývala. Trávenie však prebiehalo rýchlo a tak si sadla na zastrčenú lavičku pozorujúc, ako objemné telo spľasína. Napokon ostali len prevísajúce záhyby natiahnutej kože, ktoré si zastrčila do nohavíc. Aj gombíky na kabáte sa jej podarilo bez problémov pozapínať. Pre istotu ešte skontrolovala, či má rúško správne nasadené, nech okoloidúci nevidia, čo pod ním skrýva namiesto úst.
Po ceste domov extáza z ľudského mäsa vyprchala. Hoci zahnala hlad na dlhší čas, myšlienky mala čoraz temnejšie. V hlave si prehrávala celú udalosť odznova a premýšľala, čo mohla urobiť inak. Už keď s mužom vchádzala do malej miestnosti, tušila, že to neskončí dobre. Osamotenej koristi na takom malom priestore jednoducho nedokáže odolať. Sťažka si povzdychla. Teraz je s vegánstvom zase na začiatku.
Zdroj obrázka: unsplash.com
